Preskočiť na hlavný obsah

Bitcoin, jeho vlastnosti a základný princíp fungovania

Bitcoin je internetová open-source P2P platobná sieť a v tejto sieti používaná kryptomena. Hlavnou unikátnosťou Bitcoinu je jeho plná decentralizácia. Je navrhnutý tak, aby nikto, ani autor alebo iní jednotlivci, skupiny či vlády, nemohli menu ovplyvňovať, sfalšovať, zablokovať účty, ovládať peňažné toky alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje žiadny centrálny bod, ani nikto, kto by mohol o sieti rozhodovať. Konečné množstvo Bitcoinov je vopred známe a uvoľňovanie Bitcoinov do obehu je definované v zdrojovom kóde siete.

Kryptomena Bitcoin


Bitcoin a jeho vlastnosti

Na rozdiel od väčšiny mien nie je Bitcoin závislý na dôvere k jeho vydavateľovi ani sprostredkovateľovi (banke, štátu, a podobne...). Pre vykonávanie transakcií sa využíva distribuovaná databáza naprieč uzlami peer-to-peer siete. K zabezpečeniu siete je využívaná kryptografia, umožňujúca používať iba peniaze, ktoré daný užívateľ vlastní zabraňujúc opakovanému využitiu už odoslaných peňazí.

Bitcoin umožňuje držanie a prevod meny. Bitcoiny môžu byť uložené v osobnom počítači vo forme súboru s peňaženkou alebo uchovávané pomocou služby tretej strany. Je však možné mať peňaženku aj úplne offline. Peer-to-peer topológia a chýbajúca centrálna autorita zabraňuje komukoľvek manipulovať so zásobou tejto meny. Konečné množstvo Bitcoinov v obehu je vopred dané, a preto nie je možné vyvolať umelú infláciu vytvorením väčšieho množstva.

Celkové množstvo Bitcoinov, ktoré budú vyťažené je asi 21 000 000. Rast sa však postupne spomaľuje a všetky Bitcoiny budú vyťažené v roku 2140. Ak teda bude stále rovnaký záujem o novú menu, dôjde k deflácii. S tým je v protokole počítané, pretože je možné platiť aj v zlomkoch Bitcoinu.


Bitcoin a jeho základný princíp fungovania

Celá komunikácia v sieti prebieha pomocou počítačového programu (alebo iného klienta ako napríklad prostredníctvom mobilnej aplikácie), ktorý komunikuje s ďalšími uzlami (účastníkmi). Účastníci sú dvojakého druhu: koncoví užívatelia a ťažiari. Každý účastník môže byť koncový používateľ, prevádzkovateľ ťažby alebo oboje.

Koncoví užívatelia sú ľudia, ktorí si posielajú peniaze. Každý užívateľ má jednu alebo viac peňaženiek, ktoré slúžia ako adresy pre platby. Súčasne si tiež udržiavajú distribuovanú databázu všetkých prebehnutých transakcií v sieti - tzv. Blockchain. Každej peňaženke prináleží súkromný a verejný kľúč. Ak chce používateľ poslať peniaze, vezme patričný obnos svojich mincí a vytvorí transakciu, ktorú podpíše súkromným kľúčom. Túto informáciu rozošle všetkým uzlom (užívateľom), ku ktorým je pripojený, tí to následne rozošlú ďalším do celej siete.

Ťažiari potvrdzujú transakcie v sieti. Ťažiar agreguje transakcie čakajúce na potvrdenie, pridá k nim odkaz na predchádzajúcu potvrdený blok transakcií a údaj zvaný kryptografická nonce (number used once). Snažia sa nájsť takú nonce, aby sa hash SHA-2 nového bloku vošiel pod sieťou stanovený limit. Limit je nastavený tak, aby sa to v celej sieti darilo priemerne raz za 10 minút, takže nájdenie vhodnej nonce je ťažké a to tým viac, čím výkonnejšia celá sieť je. Ťažiarovi, ktorému sa nájdenie nonce a tým aj vytvorenie a potvrdenie nového bloku transakcií podarí, si ponechá všetky poplatky zo zahrnutých transakcií a odmenu za potvrdenie bloku. Ťažiar si môže vybrať, ktoré transakcie do nového bloku zahrnie a ktoré nie. Je dôležité spomenúť, že celá sieť je anonýmna, takže ťažiari nevedia nič o odosielateľoch ani príjemcoch a jediným zmysluplným kritériom pre zaradenie alebo nezaradenie transakcie do bloku je práve zvolený poplatok. O tom, ktorý prevádzkovateľ ťažby prvý nájde vhodnú nonce (a rozhoduje o zaradení transakcií) rozhoduje náhoda. Transakčné poplatky a odmena za potvrdenie bloku sú ekonomickou motiváciou činnosti ťažiarov.

Nikto iný okrem užívateľov a ťažiarov v sieti nefiguruje.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bitcoin regulácia a zapracovanie kryptomeny do legislatívy

Bitcoin v roku 2013 Nemecko uznalo ako oficiálnu virtuálnu menu. Zisky z transakcií sa dania štandardnou sadzbou dane z príjmu fyzických osôb. Nezdanené zisky je možné realizovať len držaním Bitcoinov dlhšie ako 1 kalendárny rok. Zdanené sú tiež transakcie medzi Bitcoinami a Altcoinami, keď sa hodnota transakcie prevádza na aktuálny kurz v eurách. Zdanená je aj ťažba Bitcoinov , keď prevádzkovateľ ťažby je oprávnený odpočítať všetky náklady na ťažbu Bitcoinov ako sú nákup zariadenia či spotreba elektrickej energie. V decembri 2013 Čínska ľudová banka zakázala finančným inštitúciám používať Bitcoin zatiaľ čo jeho používanie verejnosťou povolila. V septembri 2015 americká Komisia pre komoditné obchody (Commodity Futures Trading Commission, CFTC) oficiálne označila Bitcoin za komoditu. To tiež znamená, že sa prevádzkovatelia bitcoinových búrz musia registrovať a prevádzkovať svoje obchody pod dohľadom. Austrália už skôr vyhlásila, že Bitcoin je nehmotným majetkom, čím ho urobila ...

Bitcoin peňaženka, jej vlastníctvo a spôsob platenia

Bitcoin peňaženiek (adries) môže mať uživateľ jednu alebo viac. Kvôli anonymite je odporúčané pre každú prichádzajúcu platbu vygenerovať novú adresu (odosielateľ potom neuvidí zostatok príjemcu, pretože bude posielať peniaze na prázdnu adresu). Na generovanie adries ale dochádza aj interne - pri odosielaní nemožno minúť iba časť, takže sa automaticky vytvorí ďalšia vlastná adresa a platba sa rozdelí pre dvoch príjemcov: na jedného, ​​ktorého používateľ zadal a zvyšok sumy sa pošle späť používateľovi ako tzv. "drobné" na novo vygenerovanú adresu. Túto vlastnosť však väčšina klientov pred používateľom úplne skryje - je tak vidieť len v blockchaine. Vlastníctvo peňaženky nie je v sieti nijako "vidieť". S peniazmi v dotknutej peňaženke môže nakladať iba ten, kto vlastní súkromný kľúč (ten, kto peňaženku vytvoril). Zostatok, ktorý sa užívateľovi zobrazuje v klientovi, je potom len súčtom peňazí na tých peňaženkách, od ktorých má klient súkromný kľúč . Z toho dô...